Základová doska na penovom skle
Zakladanie domov na penovom skle zaraďujeme do skupiny plošných základov. Ide o nekonvenčný spôsob zakladania stavieb rovnako ako pri zakladaní na extrudovanom polystyréne (XPS). V tomto prípade sa však základová železobetónová doska buduje na vrstve z penového skla. Penové sklo slúži ako nosný a zároveň izolačný prvok, keďže má vysokú únosnosť a veľmi nízku hodnotu tepelnej vodivosti. Takéto riešenie je tak použiteľné pre založenie samostatných rodinných domov, ale aj pre väčšie stavby, bytové domy alebo priemyselné objekty. Steny objektu sú tvorené strateným debnením z expandovaného polystyrénu (EPS) a sokel je chránený nenasiakavou izoláciou (XPS, perimeter).
Výhodou takéhoto založenia stavby, je neprerušená tepelno-izolačná obálka bez tepelných mostov, čo zabezpečuje vysokú tepelnú stabilita celého objektu. Keďže všetky nosné konštrukcie sú v teple interiéru, tým pádom nedochádza takmer k žiadnej strate tepla prostredníctvom základu stavby.
Hrúbka vrstvy penového skla sa stanovuje výpočtom a pohybuje sa bežne v rozmedzí 40 - 60 cm po zhutnení. Vzhľadom k tomu, že sa zakladá do zamŕzajúcej hĺbky, buduje sa základ z penového skla s presahom 50 - 100 cm od okraja ŽB dosky (tzv. protimrazová clona), ako ochrana proti premrznutiu podložia.
Základovú dosku založenú na penovom skle už nie je potrebné tepelne izolovať z vrchnej časti, pretože je už izolovaná zospodu. Betónová doska je tak priamo pod pochôdznou podlahou interiéru. Takéto riešenie vytvára z betónovej základovej dosky akumulačnú plochu, ktorá cez zimu temperuje priestor a počas leta naopak ochladzuje priestor. Schopnosť akumulovať teplo (hlavne zo slnečných ziskov) je prínosné hlavne pri drevostavbách, keďže drevostavby majú nižšiu akumuláciu tepla v porovnaní napríklad so stavbou realizovanou pomocou vápenno-pieskových tvárnic .
Zakladanie na penovom skle sa v odbornej literatúre ale aj v praxi označuje aj ako samonosná plávajúca platňa resp. plávajúce základy. Pomenovanie plávajúce základy však nie je odvodené od prípadu, kedy by platňa domu nebodaj plávala na vode, ale od princípu založenia – základ verzus podložie. Označuje sa tak základ, ktorý nie je pevne spojený s podložím a jeho stabilitu (ako aj stabilitu celého objektu) zabezpečujú len pôsobiace vertikálne sily od vrchnej stavby na podložie.
Takýto spôsob založenia sa využíva hlavne pri pasívnych stavbách, kedy je potrebné dosiahnuť čo najlepšie energetické parametre objektu alebo pri potrebe založiť stavbu na málo únosnom podloží. Obmedzením je použitie pri nepriaznivých hydrogeologických podmienkach. Neodporúča sa zakladanie v miestach s vysokou hladinou podzemnej vody aby nedochádzalo k dlhodobému zaplaveniu izolačného materiálu.
Výhody:
· ideálny typ základu pre pasívne domy
· neprerušená tepelno-izolačná obálka bez tepelných mostov
· nie je potrebné tepelne izolovať základovú dosku z vrchnej časti (základová doska tak tvorí akumulačnú plochu, v zime temperuje a v lete chladí)
· chráni základovú dosku pred vlhkosťou
· neobmedzená životnosť materiálu, nedegraduje, nechutí ani hlodavcom, ani škodcom
· vďaka nižšej konštrukčnej výške spodnej stavby sa redukujú náklady na výkop a manipuláciu so zeminou.
· nízka tepelná vodivosť (λ=0,080 W.m-1.K-1)
· minimálna nasiakavosť, nenamŕzavé
· časová úspora
· ochrana pred radónovým žiarením
· nízka objemová hmotnosť
· vysoká únosnosť (600 kPa pri 10% zhutnení)
· vhodné pre zakladanie na málo únosnom podloží
Nevýhody:
· cca 10 % vyššie náklady v porovnaní s konvenčným zakladaním
· nevhodné zakladanie pri vysokej hladine podzemnej vody
