Zakladanie na doske
Základové dosky zaraďujeme do skupiny plošných základov rovnako ako základové pasy. Ide však o tuhú železobetónovú platňu, ktorá na rozdiel od základových pásov prenáša celé zaťaženie zo stavby na celú zastavanú plochu. Hrúbka dosky sa spravidla navrhuje v rozmedzí od 600 do 1 200 mm.
Zakladanie na železobetónovej doske určí projektant v prípade, vysokých zaťažení od vrchnej stavby alebo pri zakladaní na málo únosnom podloží (okolo 0,1 až 0,15 MPa), kedy nie je možné bezpečne preniesť zaťaženie cez pásy alebo pätky.
Navrhuje sa ale aj vtedy, ak medzi pätkami vznikajú veľmi malé priestory a realizácia by bola komplikovaná alebo ak podľa statických výpočtov vychádzajú veľké šírky základových pásov. Ďalším dôvodom môže byť jednoduchosť vyhotovenia základovej dosky v porovnaní s vytvorením základových pásov. Ide najmä o prípady, keď sú zložitejšie pôdorysné dispozície objektov, ťažko rozpojiteľná pôda a pod. Vzhľadom na náročnosť zemných prác je tak menej komplikované vytvoriť rovnú stavebnú jamu a vybetónovať celú dosku.
Takáto konštrukcia základu zároveň znižuje riziko nerovnomerného sadania stavby. Nevýhodou oproti základovým pásom je väčšie množstvo použitej betónovej zmesi a výstuže. Izolácia spodnej stavby sa realizuje pomocou expandovaného polystyrénu nad základovou doskou (hrúbky 250 – 300 mm). Izoláciu soklu tvorí nenasiakavá tepelná izolácia (XPS, EPS perimeter).
Výhody:
· prenášajú zaťaženie od vrchnej stavby na celý pôdorys stavby – sú preto vhodnejšie do menej únosných vrstiev,
prípadne nevyrovnaného podložia alebo pri vyššej hladine podzemnej vody
Nevýhody:
· zvyčajne sú finančne náročnejšie ako základové pásy – ich cena tvorí nezanedbateľnú časť rozpočtu celej stavby